Sitno

Sitno je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov (1009 m n.m.) a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Strmé skalné steny z andezitu chránia vrchol z troch strán. Sitno je charakteristické jedinečným striedaním panónskej a karpatskej flóry. Je miestom výskytu viacerých chránených druhov rastlinstva a živočíšstva. Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Počas archeologických prác tu bolo odkryté mohutné lužické hradisko. Neskôr vzniknutý stredoveký hrad patril Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách.

 

Sitno je vyhlásené ako archeologicky chránené územie. Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Počas archeologických prác tu bolo odkryté mohutné lužické hradisko – areál hradiska má 16 hektárov a bol najvyššie položeným opevneným sídlom ľudu lužickej kultúry na území Slovenska. Nové osídlenie Sitna sa podľa archeologických nálezov začína znova až v 11. – 12. storočí nášho letopočtu. V tomto období začal vzrastať význam Banskej Štiavnice ako rudného revíru a išlo o zabezpečenie nerušenej ťažby rúd. Preto tu bol v 13. storočí vybudovaný kamenný hrad Sitno, ktorého pozostatky sa na východnom úbočí hory dodnes nachádzajú.

Sitno poskytuje nádherný kruhový výhľad nielen na relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj na Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *